Aj dnes vidíme, že ľudia intelektuálne založení majú najmenšie predpoklady k mimozmyslovému vnímaniu, lebo všetky éterické sily sú činné len vo fyzickom mozgu a naopak rozliční jasnovidci, média, alebo ľudia u ktorých sa v dôsledku nejakej poruchy, alebo psychického otrasu uvoľní nadzmyslový organizmus z nervovej sústavy a majú určité nadzmyslové vnemy, majú oslabenú schopnosť myslenia, oslabený zmysel pre vonkajšiu realitu.
To znamená že kedysi u Židov ako národa inšpirovaného Mesiacom (Jahve, Gabriel, zrod, čistota, plodenie, množenie, fyzično ...) aj tie sily ktoré boli predtým vonku mimo tela, sa dostali do vnútra a intenzívnejsie prepracovávali fyzický organizmus. Tieto gabrielské sily pracovali vo fyzickom mozgu tak, že zjemňovali, dôkladne prepracovávali jeho štruktúry.
Židia boli prvým národom, ktorý stratil schopnosť vnímať pestrú rôznorodosť duchovných bytostí vôkol seba, no namiesto toho sa prepracovávali k chápaniu Boha a sveta vôkol seba pomocou myšlienkovej abstrakcie. Preto hovorí Rudolf Steiner, že kedysi "ľudia mohli vyvinúť určitý druh myslenia keď sa uvoľnili z tela, lebo keď boli dnu vo fyzickom tele, nemali ešte do veľkej miery vyvinutý orgán myslenia. Abrahám bol teda prvý, kto mimoriadnym spôsobom tento orgán myslenia vyvinul. Potom býva právom označovaný za vynálezcu aritmetiky ... No aby to, čo bolo fyzickým orgánom prešlo na niekoho iného, muselo sa tak stať jedine prostredníctvom dedičnosti. Preto chápeme prečo dedičnosť bola niečim veľmi dôležitým v hebrejskom národe."
Dejiny židovského národa boli teda dejinami prípravy čo najdokonalejšieho fyzického tela pre Božieho Syna. To vysvetľuje, prečo sa Židia pod trestom smrti nemohli miešať s inými národmi. A prečo o Šalamúnovi, inaugurátorovi predchádzajúcej gabrielskej epochy napísali že "jeho múdrosť bola väčšia než múdrosť všetkých synov Východu a než všetká múdrosť Egypťanov."
Teraz chápeme aj onen intelektuálny náskok, ktorí Židia získali pred ostatnými národmi a prečo až dodnes v kultúrnom živote, politike a vede nájdeme tak veľký počet osobností židovského pôvodu, omnoho väčší ako by odpovedal percentuálnemu zastúpeniu židovskej populácie medzi nežidovskou. A chápeme konečne aj to, prečo je židovská história preniknutá tak zvláštnou tragikou: Prečo iné národy vyčítali Židom určité špekulantstvo a vypočítavosť, nedostatok morálneho idealizmu a citom málo predchnutý intelekt, prečo sa na hlavy Židov všade znášala taká závisť a nenávisť.
Národ držaný dvetisíc rokov v prísnej izolácii, pod tak vyhraneným vplyvom si len ťažko hľadal cestu k ostatným národom a aj cestu späť do duchovného sveta. Teraz nám dochádza, prečo pre národ ktorý bol vyvolený aby priviedol na svet Mesiáša, bolo nakoniec v dobe jeho príchodu v istom ohľade zákonite najťažšie tohto Mesiaša prijať.
Židia boli už od počiatku letopočtu tak spojení s hmotou, ako kresťanská Európa ešte dlho nebola. V dobe Kristovho príchodu farizeji práve v dôsledku tohto špecifického vplyvu, ktorému boli dvetisíc rokov vystavení so svojím špekulatívnym, na mozog viazaným intelektom, neboli schopní pochopiť duchovnú skutočnosť Kristovej prítomnosti. A tu sa nám zrazu miesto nepriateľstva zaleskne slza v oku, lebo Izrael nakoniec priviedol na svet Spasiteľa pre všetky národy, len pre seba nie.
Židia mali najviac vyvinutý pozemský rozum, pozemskú osobnosť, tzv. "nižšie Ja". To sa mohlo obrátiť na veľké dobrodenie v prípade, ak by sa po príchode Krista, po zrode vyššieho Ja v duši človeka, toto nižšie Ja dokázalo dať nezištne do služby vyšších, duchovných hodnôt. Lenže práve pre človeka ktorý je celou svojou inteligenciou ponorený do hmoty, je najtažšie podriadiť svoje konanie nejakej duchovnej skutočnosti, ktorá je neviditeľná, ktorá nijako nevyplýva zo žiadnej pragmatickej, pozemskej úvahy, ktorá sa pozemským rozumom nedá zdvôvodniť.
Židia by sa - keby prijali Krista - mohli stať národom kňazov, lévitmy medzi inými národmi. Boli to však len jednotlivci, ktorí to dokázali. (počnúc sv. Pavlom a apoštolmi). Väčšina Izraela však neuchopila ten rozhodujúci impulz k obratu vo vývoji, ktorý do tej doby smeroval dole, k vývoju opäť smerom nahor, k duchu a pokračovala nezmeneným spôsobom uprednostňujúc vývoj svojho pozemského Ja a pozemských záujmov.
