Tomáš Akvinský (učenie Tomáša Akvinského je encyklikou pápeža Leva XIII. Aeternis Patris výslovne prehlásené za „jedinú pravú filozofiu katolicizmu“) v prvej a druhej kapitole svojej rozpravy „O podstate anjelov“ vysvetľuje, že tie bytosti, ktoré sa v staroveku nazývali „bohovia“, sa v kresťanstve nazývajú anjelmi. Pridáva sa k Augustínovi a spoločne vykladajú Platóna a Aristotela: „Všetky tieto (štyri) prostredné rády bohov... musíme po našom označiť ako »anjelov«... Aj samotné duše nebeských telies - pokiaľ sú oduševnené - musíme počítať k anjelom, ako to vykladá Augustín vo svojom »Enchiridione«“.217
V Akvinského „Sume teológie“ sa všade berie za samozrejmosť, že duchovné podstaty nebeských telies sú príčinou pozemských, hmotných tvarov minerálov, zvierat a rastlín a sú zdrojom pohybu v prírode: „Nebeské telesá činia tvary v týchto nižších (telesách), prečo sa hovorí, že sú príčinou rodenia a hynutia... tvary, ktoré sú v hmote, plynú z duchovných podstát... pohyby týchto nižších telies, ktoré sú rozličné a mnohotvárne, uvádzajú sa na pohyb nebeského telesa ako na príčinu... anjeli majú bezprostredné predstavenstvo nielen nad nebeskými telesami, ale aj nad nižšími telesami“ (I 65:4, 115:3, 110:1). V tom istom duchu hovorí Augustín: „Každá viditeľná vec na tomto svete má svoju predstavenú anjelskú moc“. A Origenes: „Svet potrebuje anjelov, ktorí vládnu zvieratám, a vládnu rodeniu živočíchov, a vzrastom kerov, a rastlinstva a ostatných vecí“.266
Niektoré z katolíckych kostolov a jeden pravoslávny, nádherne vyzdobené zvieratníkom, v strede ktorého je často Kristus.
