Zlatá žiara vysokých letných tráv

sťa lúče slnka nebo prebodá

cikády ako rytieri bijú mečmi o štíty

tak ako duchovia o  svoje meravé telá ...

 

Z tŕňov utrpenia už padá zlatý dážď

duše nádherných ríši tkajú ornamenty

duchovia maľujú v  duši prastarý vzor

ktorý vídaš len v ríši nočných snov

 

Na kamenných krížoch si stelie moja duša

o prastarých svetoch sníva

tráva, stromy, kvety, kry ...

všetko  to sen môj o živote prežíva

 

Ja tam som pochovaný

tam, tu v zemi nádhernej

vtáči spev kde je šatom mojim

a zeleň bylín myšlienkou ma hrej ...

 

Na cintoríne som mŕtvy s vami

ja viem že chcete so mnou tancovať

ticho čarovne zuní k rytmu sŕdc

ten tanec, sa nedá s ničím porovnať ...