Zlatá žiara vysokých letných tráv
sťa lúče slnka nebo prebodá
cikády ako rytieri bijú mečmi o štíty
tak ako duchovia o svoje meravé telá ...
Z tŕňov utrpenia už padá zlatý dážď
duše nádherných ríši tkajú ornamenty
duchovia maľujú v duši prastarý vzor
ktorý vídaš len v ríši nočných snov
Na kamenných krížoch si stelie moja duša
o prastarých svetoch sníva
tráva, stromy, kvety, kry ...
všetko to sen môj o živote prežíva
Ja tam som pochovaný
tam, tu v zemi nádhernej
vtáči spev kde je šatom mojim
a zeleň bylín myšlienkou ma hrej ...
Na cintoríne som mŕtvy s vami
ja viem že chcete so mnou tancovať
ticho čarovne zuní k rytmu sŕdc
ten tanec, sa nedá s ničím porovnať ...