Niekto nám dal telo a s ním žiadosti a hlad a smäd a trýzeň, ale aj radosť a smiech. Kto sme my, ak všetko zatiaľ sme odhalili ako cudzie? Áno, cudzie, a raz ten balík vložia do zeme .... Čo patrí Zemi, to sa do nej navráti. Kto som ale ja, ten naozajstný?

Smrť znamená nevedieť o sebe? Ale aj keď spím, neviem o sebe a predsa žijem. Ale nechajme planú metafyziku, poďme na reálny život...

Viem čo je zlosť, viem čo je to ublížiť. Mám v sebe všetky negatívne vlastnosti a ak som sa ešte nedostal do väzenia, tak len preto, lebo ich ovládam. Z časti vďaka výchove, z časti vďaku strachu pred spoločenským znemožnením a z časti z toho že si uvedomujem to čo je Dobré a Pravda a tak sa snažím rozvíjať cnosti a potláčať neresti.

My musíme vedieť, že naše telá teraz sú produktom tisícročí a teda aj toho čo šamani nariadili jesť a piť, aké zákony prikazovali a pod. Prosto epigenetika. A teda ak máme genetický sklon k dobru, je to určite aj pričínením sa našich kresťanských (fuj stredovekých)  a aj pohanských predkov. Však Židia museli mať aké prísne zákony aby vyprodukovali Mesiáša! Genialita im zostala, ale Mesiáša nespoznali všetci ....

Tiež som taký aký som pod vplyvom kultúry. Na Slovensku aj v tej najzaostalejšej dedine sa predával princíp kresťanskej etiky z generácie na generáciu. Ja som nikdy nebol vychovávaný v modernej etike, ale až dnes chápem že to čo mi doteraz moji rodičia hovoria je len starodávna kresťanská náuka, aj keď to tak nikdy nenazývali, ale je to v nich už od predkov .... A pritom moji rodičia vôbec nie sú bigotní katolíci a kedysi ani do kostola nechodili.

Jasné že by si niektorí zabásnili o podlostiach v Cirkvi, ale to je iná téma ..... No ale aby som nestratil niť .... Aký mám ja zmysel života? Neviem to presne, ale tuším že môj zmysel sa týka nejako zla vo mne a jasu niekedy v budúcnosti. Pýtam sa po zmysle svojho života, lebo ma nič k niečomu vnútorne nenúti. Teraz nie som fanatik pre nič. Iste, dali by sa rozvíjať erotické túžby, ale načo? Za naplnením by bolo znova len prázdno. Dala by sa rozvíjať túžba po moci, rozvinúť pýchu a iné neresti, ale to som tiež odhalil ako márnosť. Možno mi to všetko hovorí máločo preto lebo si smrť uvedomujem až príliš jasne. No načo to všetko ak "zajtra" si mŕtvy?

Nie, nie som vážne chorý, ale asi od 19 rokov si uvedomujem konečnosť bytia a síce aj keď to ateistom nahráva na smeč strachu zo smrti, nie je dôvod aby to bolo inak. Kto si uvedomuje konečnosť bytia a to ozaj precítene, ten je postavený k riešeniu že ako podať inú alternatívu života. A o to sa doteraz snažím.

Pochopil som, že náš život nie je pravý ak je len v réžii niekoho iného. Ale ako dostať svoje Ja do správneho smeru? Myslím že sme spolu s hriechom dostali do vienka aj nástroj na jeho elimináciu. A to sú naše talenty, naše sklony k dobru a pod. Lenže niekto talent použije na zlé, nie na rozvoj svojej duše či ducha. Ja ale doteraz neviem načo mám svoj talent použiť ...

Kdesi som čítal že pohyby s prstami stimulujú mozog. No tak ak je pravda teória o karme, tak dnešní mudrci boli v minulom živote otroci manuálne pracujúci.  A tak si ja teraz tkám svoj budúci úspech mudrca do budúcnosti.:-)

V poslednom čase rozmýšľam nad technológiu, že ako vychovať morálnejších ľudí. Kto má niečo k téme, nech dá. Ja som na to ešte celkom neprišiel ....