Človek dnes triedi poznatky z hmotného sveta a nazýva to vedou. Opakom je iracionálna viera. Z triedenia sa tvorí systém, ktorý je "paradoxne" zmysluplný lebo sa dá pekne zakresliť do grafov a vzorcov ktoré vyzerajú "sexi". Alebo poznatky musia byť overené praxou?
Pokus ukáže čo je pravda. No aká až hlboká pravda sa dá vyťažiť z rozbitia atómu či z teórie relativity? Však v kvantovej fyzike sa hmota správa iracionálne, do konečných vzorcov ju ešte neuväznili. Pravda ale je, že iracionálnosť je nepochopenou racionalitou.
V každej dobe si dav myslel že jeho kultúra je vrcholom dejín. Kto by dnes zišiel z výšin svojho ega a napadla ho myšlienka že človek minulosti bol iný, s iným vnímaním a človek budúcnosti bude zas iný ako je dnes? Dnešné vedecké poznanie platí len pre zákony hmotného sveta a to aj tie sú vymedzené našimi zmyslami a ešte raz obmedzené meracími prístrojmi.
Dnešná veda stojí predsa len na základoch onej starej "iracionality". Napríklad astrológovia priradzovali k Marsu železo. Dnes je potvrdené že povrch Marsu obsahuje veľké množstvo železa. Ako to vtedy vedeli? Medicína a zvlášť farmaceutika by nejestvovala bez bylinkárov. A pritom len poverčivý by uveril že tú správnu bylinu našli metódou skúšky a omylu. Skúsiť tisíce druhov bylín a nájsť tú správnu nie je predsa pre dávneho človeka možné. Príkladov je mnoho ...
Dedukujem, že ľudia minulosti vnímali viac ako hmotu, analogicky ako zvieratá vnímajú viac ako my. Religiozita je pozostatkom starého pokusu znova spojiť svet ducha s hmotným svetom. Kto ale nevníma nič viac ako hmotu, ten to nechápe.
To čo je dnes v náboženstvách, je často len skresleným pozostatkom poznania ľudí minulosti. No namiesto aby sa staré poznanie skúmalo, odstránili sa skreslenia a balast, zavrhuje sa duchovno ako celok, pričom sa poukazuje na protirečenia a pod. Ako by náš systém založený na pluralitnej demokracii priam nežil z protirečení, neklíčil práve z nich.
Iracionálno je nespoznaným racionálnom. Svet ducha je poznateľným a aj ho poznávame. Nejestvuje nadprirodené, je len prirodzenosť daného stavu. Napríklad v matematike jestvuje prirodzenosť šesťrozmerného priestoru, ale my ju môžme vnímať ako nadprirodzenosť.
Duch vplýva na hmotný svet podľa jemu vlastných pravidiel. Skrz tieto pravidlá môžme spoznať ducha. Musíme ale pochopiť, že prejav ducha v hmote je ako "symptóm", ktorý môže mať viacero podôb. Látka ktorú požije viacero osôb nestráca nič na svojej podstate ak jej pôsobenie je u rôznych ľudí rôzne. Napríklad ak je po víne jeden veselý a druhý agresívny, nejde o to že víno nepôsobilo. Pôsobilo, ale treba nájsť skutočný cieľ pôsobenia, ktorým je v prípade alkoholu vyradenie bdelého vedomia.
Dogmatika si nevyberá medzi veriacim a neveriacim. A preto napr. Zjavenie Jána nechcú poznať veriaci rovnako ako neveriaci. U katolíkov spomínené číslo sedem je len abstrakcia, u neveriacich hlúposť. No ako to skutočne s číslom sedem je bezohľadu na Zjavenie Jána?
Odhladnúc od toho, že striedanie sa anjelov ako duchov času sa vedecky dokázalo vcelku úspešne, je tu zaujímavý práve ten problém sedmičky, siedmych anjelov zborov, v ktorých zrejme ani neverí samá RKC.
Sedmička a Zjavenie Jána
Sedmička v Zjavení Jána nemôže byť len symbolom pre úplnosť, keďže číslo sedem ako číslo času vyjadrovali národy až príliš konkrétne. A zostalo to doteraz v sedemdennom týždni.
Kandidát Mithrovho kultu vystupoval po siedmych stupňoch zasvätenia. Siedmimi schodmi zikkuratu stúpala kňažná napodobňujúc bohyňu Ištar, a na každom odložila závoj. To nebola abstrakcia, ale skutočnosť.
Nový zákon začína rodokmeňom Krista, ktorý sa skladá zo 42 generácii od Abraháma po Ježiša (Mt. 1:17). Bolo treba 3x7 dvojgenerácii od založenia židovského národa aby bolo pripravené fyzické telo pre Mesiáša. Fenotyp sa totiž nevracia hneď v prvej ale až v druhej generácii, preto je tu štrnástka miesto sedmičiek.
Začiatkom 20.stor. berlínsky lekár Fliess objavil že spôsob akým v rámci rodiny prichádzajú na svet deti je založený na násobkoch čísla sedem.
Cirkaseptánnym (sedemdňovým) rytmom podlieha krvný tlak a tep, hormonálna produkcia, vylučovacia aktivita, aktivita kosnej drene a pečene. Sedemdenný rytmus je prírodným fenoménom, nie kultúrnym, lebo biologický týždeň sa odohráva nezávisle na tom sociálnom. To nachádzame v celej prírode od jednobunkových rias až po človeka.
Endogénnosť tohto rytmu najlepšie ilustruje rytmická reakcia na teraupeutické stimuly. Napríklad pri regenerácii po operácii ľadviny vykazuje rekombinácia DNA a mitotická aktivita buniek ostré vrcholy zhruba každý siedmy deň. Tento časový vzorec charakterizuje tiež prípady odmietnutia transplantovaných orgánov, alebo recidívy určitých chorôb.
Princíp sedmičky poznal Hippokratés, Galénos, Avicena a ešte starší Pythagoras ... Tento poznatok aj keď upadol v zabudnutie, znovuobjavil aj priekopník výskumu multiseptánnych rytmov, bratislavský rodák a akademik Ladislav Dérer.
Chronobiológia dnes potvrdila aj sedemročné rytmy v biológii a v kultúre človeka. Sedemročné periódy hrajú úlohu v epidemiológii niektorých chorôb, riadi sa nimi rastová aktivita tkanív v ľudskom tele a pod. Chronobiológia proste potvrdila prastarý okultný poznatok, že sedmička je číslo času.
Ak toto viem čo hovorí materiálna veda a predstavím si to v mozaike dejín so všetkým bez výberu, nemôžem vidieť religiozitu a jej prejavy ako blud a takisto ako veriaci sa nebudem obmedzovať dogmatikou jednej cirkvi.
Druhá časť čerpaná z knihy Angelologie dejin1. Emil Páleš.
