Ešte pred 20 rokmi chlap ktorý používal deodorant bol čudný, alebo teplý. Samozrejme u mládeže ktorá má vždy sklon k výstrednostiam sa tolerovalo kadečo. Dnes keď vojdete do šatne kde sa prezliekajú robotníci, cítite sa ako v drogérií a pre samé "pss psss, ps psssss ...." nepočujete vlastného slova. Áno, je potrebné byť čistý a voňavý, aby sme blížnemu svojmu neútočili na jeho čuchové bunky. Niekedy sa zamyslím nad tým, ako sme kedysi mohli bez tých voňavých sprejoch žiť. Smrad vanúci od ľudí si nepamätám. Žeby išlo len o nastavenie laťky tolerancie a návyk? Možno, všetko je relatívne, však aj anorektička si myslí že je vlastne ešte stále tlstá ...
Ojojój a ako sa dnes vedia niektoré vynačudovať nad pralesom v podpazuší v minulosti, alebo aj na intímnych miestach. "Tak ja by som toto mať nemohla" - pohorší sa kde ktorá krásavica ktorá kráča s trendom doby. "Ej, aj vrkoče by si si medzi nohami plietla ak by to bolo v móde ...."
Čistota je dobrá, hygiena super, veď sme takto aj zdravší, hoci jej extrémna podoba speje skôr k opaku, keďže prehnanou hygienou strácame imunitu, či nadobúdame alergie. Mne ale vadí to, že čistota tela nejde spolu s čistotou duše.
Dostanete sa do spoločnosti krásnych a voňavých mladých ľudí a zistíte, že to čo z nich vychádza je sama špina. Oplzlé nadávky, neúcta k ľuďom, ani k sebe navzájom, proste duševná špina. Za takúto špinu sa ale nikto na počudovanie nehanbí. Už sa stalo že si majster zavolal pracovníka aby mu povedal: " sú na vás sťažnosti že páchnete, tak s tým niečo robte." Ale nikdy sa nestalo aby si ho zavolal preto aby mu povedal že takto neslušne sa v slušnom podniku predsa nerozpráva, že na staršiu kolegyňu predsa nemôže povedať "stará kurva". Ale môžte, ak podávate adekvátny výkon, veď čo sa má čo zamestnávateľ starať o vašu duševnú špinu, že? Hlavne ak je sám ...
Je mi smutno z toho, čo sa dnes považuje za prosperitu, za dobrý život. Krásny a bohatý vonkajšok úplne k šťastiu vyhovuje. Čo na tom že dnu je ohavnosť, duševná chudoba a špina? V obchodoch ponúkajú kadejaké čistiace prostriedky od výmyslu sveta, máme autokozmetiku, krášlime si svojich psov a iné zvieratá, okrášľujeme si svoje obydlia a nakoniec aj naša kúpeľňa je zaprataná množstvom kozmetiky, aviváži, máme niekoľko druhov sprchových gélov, dusíme sa v oparoch chemických vôní, ale špina v našich dušiach nás nezaujíma, nepoznáme vôňu našich duší ... Veď pre mnohých tá duša ani nejestvuje, tak asi preto ...
Môžme pokračovať v dekadentnej kultúre ktorej ide len o povrch a ktorá sa dlho neudrží ak ju nepodporuje vnútorná stabilita založená na morálke. A môžme začať pestovať aj kult inej čistoty, a to - čistoty duše.
