to padá a mrie pre úžitok iných
a z bahna lotost vyrastie
tak ako mŕtvi kŕmia živých.
Sviňu vo mne som pokrájal
ako keď delia pre záhubu svet
a sily prírody som si najal
aby vyrašil zo zlého, dobrý kvet.
Na panvici mojej mysle sa rozpálilo slnko do žerava
a bodavé slzy ľútosti do nej padli
cibuľa priestor zaplnila
silní vyplakaním sme si sadli.
A tak čakáme kým nám neuschnú slzy
a hnedá vôňa nepovolá k činu
do ľútosti žeravých slnečníc
hodiť všetku svoju bravčovinu
svoju prasačinu.
Závislosť, slabosť a nemohúcnosť
kľačiacu v prachu vidíme ako prosí o almužny
daj pane nám pevnosť železa a v srdci družnosť
áno, skrz žihľavu budeme mužní!
Nízkosť v nás obalíme do poslov éterických bytostí
do cností bežiacich k nám oproti ako byliny
tak užijme si radosti
keď stávame sa celými!
