Prastarým poznatkom astrológie napr. bolo, že Slnko súvisí so srdcovocievnym systémom človeka a Mesiac s rozmnožovacou funkciou. Od čias A. L. Čiževského sa úzka spätosť medzi činnosťou srdca, krvotvorbou, imunitou a zložením krvi a Slnkom potvrdila takým množstvom štatistického materiálu, že o nej nikto nepochybuje. Bola dokázaná jednoznačná korelácia medzi koeficientom úmrtia na infarkt myokardu a maximami cyklov slnečnej aktivity.  Konkrétne v dňoch, kedy sa k centru slnka blíži mohutná skupina slnečných škvŕn, stúpa počet infarktov aj na niekoľkonásobok priemeru. Dnes sa stalo samozrejmosťou, že z hvezdární posielajú správy priamo na kardiologické oddelenia nemocníc a pohybe škvŕn na Slnku; že denne v správach o počasí hlásia stupeň zaťaženia srdcovo-cievneho systému a že sa tým zachraňujú životy. Nikto sa viac nepozastaví nad tým, že tento poznatok bol tritisíc rokov predtým, ako ho objavila veda, súčasťou starej hermetickej tradície. Nikto sa nesťažuje, že by bol „predurčený hviezdami“ na smrť; ani žiaden kardiak neodmietne kvôli svojmu „presvedčeniu proti astrológii“ liek, ktorý ho môže zachrániť.
Práve tak ani fakt, že rozmnožovacie aktivity mnohých živočíšnych druhov korelujús mesačnými fázami, nikto nebude odsudzovať ako „nadprirodzený“ len preto,že je niekdajšou súčasťou tradičného hermetizmu a astrológie.

Existujú alebo neexistujú okrem už dokázaných vzťahov medzi biosférou Zeme a Slnkom a Mesiacom ešte aj ďalšie vzťahy k týmto a iným nebeským telesám?


    Michel Gauquelin a jeho štatistika

Prispieť k odpovedi na túto otázku sa podujal francúzsky psychológ Michel Gauquelin a vykonal systematický výskum s cieľom demystifikovať astrológiu a vniesť svetlo do problému, či majú planéty vplyv na človeka. Gauquelinova práca "vychádzala so štatistického spracovania 16 000 časových údajov o narodení významných európskych osobností a priniesla nasledujúce výsledky:
- Z 3647 lekárov sa ich 724 namiesto 626 (vypočítaný štatistický priemer) narodilo presne pri východe Marsu alebo jeho kulminácii. Je pravdepodobnosť 1 ku 500 000, že tento rozdiel je náhodný.
- Z 2088 športových šampiónov má marsovskú dominantu 452 prípadov miesto 358 (teoretický priemer), čo znamená náhodnú pravdepodobnosť jednej ku piatim miliónom.
- Z 3438 známych vojenských činiteľov ich má 703 namiesto 572 jupiterskú dominantu a 680 miesto 590 marsovskú dominantu. V oboch prípadoch je náhodná pravdepodobnosť výsledku menšia ako jeden k miliónu.
Michel Gauquelin použil tiež údaje o časoch narodenia „kontrolnej skupiny“ osôb, náhodne vybraných podľa volebnej listiny: v ich prípadoch tieto planéty nehrali žiadnu zvláštnu úlohu.
Bádateľ, zmätený týmito výsledkami, sa rozhodol zopakovať tento úkon s inými údajmi o narodeniach. Zhromaždil novú skupinu 508 významných lekárov... a dospel k rovnakým výsledkom.
To bolo v roku 1950. Michel Gauquelin s manželkou následne prebádali niekoľko krajín, kde zhromažďovali dodatočné údaje o narodeniach. Výsledky boli stále rovnaké.“


Gauquelinove objavy boli o to zaujímavejšie, že sa veľmi blížili tomu, čo bolo v astrológii známe od čias starého Grécka, Babylonu, Egypta, Indie a peruánskych Inkov: o Jupiterovi sa napr. tvrdilo, že zaujíma dominantné postavenie v horoskopoch spoločensky vysoko postavených ľudí; a z Gauquelinovej štatistiky vyšlo, že je to skutočne tak u vedúcich štátnych predstaviteľov, ministrov, poslancov. O Saturne sa vždy hovorilo, že dominuje v horoskopoch učencov, mníchov a ľudí, ktorí sa osamote oddávajú hlbokým štúdiám – a Gauquelinova štatistika ukázala, že dominuje v horoskopoch vedcov. Podobne Mars sa dáva odjakživa do súvislosti s telesnou silou a zdatnosťou – a ukázalo sa, že je najfrekventovanejší v horoskopoch vojakov a športovcov. V súvislosti s Merkúrom, Slnkom a zasaturnskými planétami Gauquelin k ničomu nedospel.

Psychologicky Gauquelina exkomunikovali zo svojho stredu medzi nekritických sympatizantov a obhajcov astrológie. Skeptik, ktorý dospieva k pozitívnym výsledkom o astrológii, nie je dobrý skeptik.   

 Belgická komisia pre vedecký výskum paranormálnych tvrdení

Gauquelin publikoval svoje pozorovania po prvý raz v roku 1955. V tom istom roku kontaktoval aj belgickú Komisiu pre vedecký výskum paranormálnych tvrdení (Comité pour l´Investigation scientifique des Phénoménes réputés paranormaux, skrátene Comité Para), aby nezávisle overila jeho prácu. Táto komisia, utvorená v roku 1949, hlasito proklamovala, že je osobitne kompetentná pre takúto prácu. Napriek týmto proklamáciám sa belgický „racionalistický“ výbor 13 rokov zdráhal zaujať ku Gauquelinovej práci akékoľvek stanovisko, ani zopakovať niektorý z jeho experimentov. Trinásť rokov zápasil Gauquelin so stenou mlčania a odmietaním akýchkoľvek kontrolných experimentov, kým sa mu podarilo primäť komisiu aspoň k prehláseniu, že jeho práca má vedecký charakter, tzn. že je opakovateľná a falzifikovateľná v Popperovom zmysle.


Gauquelin musel čakať až do roku 1968, kým komisia rozhodla zopakovať jeden z jeho experimentov – ten s Marsom a športovými šampiónmi. Comité Para zhromaždila dáta narodenia ďalších 535-tich úspešných športovcov, iných ako boli tí, ktorých použil Gauquelin. Výsledok pokusu dokonale kopíroval a potvrdzoval Gauquelinovu prácu! Distribúcia polôh Marsu v horoskopoch športovcov prvej aj druhej skupiny bola rovnaká.
Jediné, čo zostávalo, bolo, aby komisia výsledok svojho pokusu zverejnila. Comité Para však držala svoj výsledok ďalších 8 rokov pred verejnosťou utajený v zásuvkách! Až v roku 1976, pod veľkým tlakom, konečne uverejnili správu. Čo táto tak dlho odďaľovaná správa obsahovala bolo, že výsledok ich vlastného pokusu sa síce „zdá“ opakovať Gauquelinov výsledok, predsa však Gauqelinova metóda je mylná a Marsov efekt neexistuje. Prečo toľko čakali s oznámením takej dobrej správy svojim kolegom? Pretože belgická Comité Para síce tvrdila, že v pokusoch je chyba (vrátane ich vlastného), nevedela však uviesť, o akú chybu konkrétne ide! Comité Para usudzovala spätne – z nemožnosti interakcie medzi človekom a planétami – na to, že v pokusoch musí byť niekde skrytá chyba – ale nevedela prísť na to, aká!

Popredný psychológ z Londýnskej univerzity, Hans Eysenck, sa vyjadril na Gauquelinovu podporu: „Myslím, že možno povedať, čo sa týka objektivity pozorovania, štatistickej signifikantnosti, verifikácie hypotézy a replikovateľnosti, existuje v rámci psychológie len veľmi málo súborov dát, ktoré by mohli súťažiť s presnosťou týchto pozorovaní.“ 3 Gauquelinove výsledky vyvolali aj „historický“ výrok Jeana Rostanda: „Ak sa štatistika púšťa do dokazovania astrológie, tak potom už štatistike neverím!“

    Americký Výbor pre vedecké skúmanie paranormálnych tvrdení

Konflikt sa šíril a dospel do Spojených štátov. Tu bol v roku 1975 práve čerstvo publikovaný známy anti-astrologický manifest. Zostavilo ho a podpísalo za zatvorenými dverami 193 „vedúcich vedcov . Títo vedci celkom ignorovali, že Gauquelin mal v tom čase za sebou už 20 rokov publikačnej práce.Aj americkí „kritickí racionalisti“ sa bránili podobným kurióznym spôsobom, ako francúzski. Tvrdili, že metóda obsahuje chybu, neboli však schopní povedať akú; nevedeli ju nájsť.

Profesor bioštatistiky na Harvarde Marvim Zelen  navrhol kontrolný test, o ktorom všetci súdili – najmä novozaložený americký Výbor pre vedecké skúmanie paranormálnych tvrdení (Committee for Scientific Investigation of Claims of the Paranormal, CSICOP) – že bude rozhodujúci. Spor teda pokračoval „Zelenovým testom“ pod prísnym dohľadom Kurtza, Zelena a astronóma Abella.


    „Výsledky Zelenovho testu boli naprosto jasné. Štatistiky Gauquelinovcov boli správne. Ich majstri športu zodpovedali Marsovmu efektu a cez 16 000 kontrolných vzoriek nezodpovedalo – presne ukazovali umiestnenie Marsu, ako to hovorili Gauquelinovci.“  Výsledok bol publikovaný v The Humanist v roku 1977.  
V tábore CSICOP zavládol zmätok. Kurtz, Zelen a Abell začali hľadať všetky možné dôvody, prečo sa im výsledok testu nepáči. Začali osekávať údaje o majstroch športu a okliešťovať vstupnú množinu dát očividne neprípustným spôsobom. V snahe zachovať si tvár publikovali článok, v ktorom popreli výsledky svojho vlastného testu ako bezvýznamné a spochybnili Gauquelinovu intelektuálnu integritu.

Richard Kamman preskúmal celú aféru od začiatku do konca. Urobil záver, že Kurtz, Zelen a Abell „ponúkli verejnosti súbor falošných štatistických argumentov proti Marsovmu efektu, napriek štvorročnej silnejúcej kritike ich nelogičnosti...   

 Kamman tiež zaznamenal spôsob, akým bol on, rovnako ako aj  každý, kto kritizoval CSICOP zvnútra, uvedený na posmech, ako potlačovali jeho kritiku, znemožňovali mu publikovať a ako ho izolovali.“

Ani Kurtz, Zelen a Abell však nemohli trvať na svojom donekonečna. Sedem rokov po Zelenovom experimente, pod tlakom stále väčšieho počtu nezávislých vedcov, konečne publikovali v roku 1983 v Sceptical Enquirer článok, v ktorom priznali svoje chyby, aj to len zdráhavo a bez ospravedlnenia Gauquelinovcom a ostatným za bezdôvodné obviňovanie a vylučovanie z CSICOP.
„CSICOP proste nie je vedecká organizácia. Prevaha kaukliarov a ľudí z médií vo vedúcich zložkách naznačuje, že je to propagandistické hnutie zamerané na „vyháňanie duchov“ a vymycovanie „iracionálnej“ viery. Bohužiaľ, vďaka schopnosti manipulovať s médiami a sympatizujúcemu postoju mnohých akademikov, ktorí nejasne cítia, že „vyháňanie duchov“ je dobrý nápad, hoci naprosto nepoznajú fakty, majú členovia CSICOP neblahý vplyv na parapsychológiu a až donedávna sa im darilo zdržovať jej rozvoj“, uzavierajú Eysenck a Sargent. 5
    Po tridsiatich rokoch skončila „Kontraverzia okolo Marsovho efektu“ v prospech Michela Gauquelina; a zapísala sa do dejín vedy ako model pre historikov vedy študujúcich iracionálne reagovanie vedeckej komunity, keď je konfrontovaná s paranormálnou evidenciou, ktorú nemôže zničiť.

V Sophii 5, 1995 boli vysvetlené hlavné príčiny, prečo nie je štatistická evidencia v astrológii taká výrazná, rozsiahla a úplná, aby bola jednoznačne presvedčivá. Fyzické objekty nebeských telies totiž skutočne nepôsobia na fyzické objekty a udalosti na Zemi. Sú to duchovné inteligencie, ktoré sú tvorcami planét, ktoré pôsobia na duševnú podstatu človeka. Bezprostredná príčinná súvislosť medzi Marsom a športovými výkonmi neexistuje. Preto nebude nikdy celkom čistá a výrazná. Existuje súvislosť medzi duchovnou sférou, v ktorej má planéta Mars svoj pôvod (dynameis, 5. anjelský chór) a určitými psychickými procesmi. Gauquelinov Marsov efekt je teda iba druhotný; je bočným výsledkom korelácie medzi rytmom Marsu a určitým duševným procesom, ktorý väčšina športovcov zrejme využíva.
V takom prípade však musíme zo štatistickej vzorky o Marse odfiltrovať napr. šampiónov v lukostreľbe, ktorej základom sú úplne iné procesy (presnosť, sústredenie), než povedzme u maratónskych bežcov (vytrvalosť). Gauquelin toto v neskoršom období vytušil, a preformuloval svoje testovacie hypotézy z „Mars – šampióni“ na „Mars – energickosť“ alebo „Saturn – chladnokrvnosť“. Diferencoval športovcov podľa spôsobu, akým vyhrávali. Extrahoval charakteristické povahové črty z biografií slávnych osobností. Jeho štatistika sa tým výrazne zaostrila.
Gauquelin by však bol musel urobiť ešte ďalšie a ďalšie kroky, ktoré neurobil. Musel by si napr. uvedomiť, že jeden a ten istý bojovný duch, ktorý sa prejavuje u športovcov, sa u intelektuálnych typov sublimuje v rečníckych súbojoch. K štatistike o zápasníkoch by musel pri-filtrovať slávnych rečníkov! A nakoniec by musel získať jasný vhľad aj do najvšších vrcholkov ľudskej kultúry. Musel by si uvedomiť, že jedna a tá istá sila, ktorá sa na fyzickej úrovni uplatňuje u športových šampiónov, na duševnej uplatňuje pri majstrovsky polemickom používaní slova a hlasu, sa po svojom najvyššom zušľachtení, na čisto duchovnej úrovni, premieňa na celkom určitý druh náboženskej ašpirácie a svetonázorového postoja, ako to bolo konkrétne napr. u sv. Augustína.
Gauquelin však nebol do pôsobenia nebeských hierarchií vo vesmíre zasvätený. Toto poznanie je odhaľované len postupne tomu, kto spĺňa určité morálne podmienky; a to bývajú len nemnohí.   

    Slovenská „Spoločnosť pre podporovanie kritického myslenia“

Podstatou predpojatého skepticizmu je materializmus; neschopnosť alebo neochota vyvinúť poznávacie schopnosti vyššieho druhu zušľachtením vlastnej duše; je to morálny nedostatok.
Najpodivnejšie nakoniec je, keď niektorí členovia SPPKM korunujú svoj svetonázor tvrdením, že sú kresťania. A ak my vyslovujeme hypotézu, pre ktorú sú vážne evidencie, že Stvoriteľ pôsobí vo svete prostredníctvom sekundárnych inteligencií, archanjelov, ktorí sú vládnucimi inteligenciami planetárnych sfér v slnečnej sústave, čo je tradičné kresťanské učenie, vyvoláva to v nich hnev a rozčúlenie.

Ani slovenská SPPKM, ako sa zdá, nie je vedeckou organizáciou; ale len propagandistickou nátlakovou skupinou, podobne ako CSICOP, ktorá sa usiluje – a nie vždy to dokáže odbornou argumentáciou - vytesniť do „intelektuálneho geta“ to, čo sa jej vidí „iracionálne“.
 

Plne zdieľame pohnutie vedcov nad tým, keď vidíme, ako sa dnes miliónové hnutia pridávajú k bezhraničným absurdnostiam v myslení. Skeptickí „racionalisti“ si však musia uvedomiť, že sú za tento stav spoluzodpovední. Jednostranný materialistický „racionalizmus“ vytvára na inom mieste v spoločnosti svoj protipól: iracionálny idealizmus. Akademická obec sama najprv vylúčila všetko duchovné zo sféry racionality. Neuspokojená túžba po duchovne teraz bujnie ďalej mimo nej. Vyráža na povrch z podvedomia ľudstva na rôznych miestach živelne, chaoticky. Samotným zatracovaním niečoho, bez pochopenia príčin, prečo to tak je, sa nedostaneme nikam ďalej. Vytvoriť duchovnú vedu je požiadavkou ducha doby (Michaela). Tejto úlohy by sa vedci mali ujať, nie vzpierať sa proti tomu, čo je do vývoja ľudstva vložené vyššou mocou

 

Zdroje:

Krátené z článku

Existuje vedecká astrológia?

Alebo sa veda chce stať iracionálnou sektou?

(Militantný „racionalizmus“ ako reakčná spoločenská sila)

 

Emil Páleš

 

http://www.sophia.sk/casopis/astroveda.html