Ešte z hruba pred pätnástimi rokmi ak by ste povedali že môžete ovplyvniť svoju genetickú informáciu stravou, správaním, či zmenou prostredia, vysmiali by vás ako fantastov. Dnes je tomu inak. Epigenetika je síce ešte len v plienkach, ale už teraz odhaľuje nové perspektívy napr. v liečení chorôb, aj keď potrvá ešte dlho kým sa tak stane.
Klasická genetika vylučovala zmeny v DNA, okrem náhodných mutácií pri replikácií. Ale ani v epigenetickej dedičnosti nejde o zmenu jadra DNA. Základom tejto dedičnosti je zdroj mimo jadra v mitochondriách či bunková plazma. Teda pri zachovaní kódu DNA sa dá ovplyvniť či sa niektorá genetická informácia prejaví, alebo nie. Čo z toho všetkého vyplýva?
V prvom rade nám epigenetika hovorí že je nezmysel v mnohých prípadoch hľadať za chorobou zmutovaný gén, lebo často ide o epigenetické zmeny napr. za prenatálneho vývoja a pod. Je to tiež tzv. metylácia DNA, ktorá sa dá „demetylovať“.
Za svojho života si aj niekoľkokrát meníme svoju DNA stravou, chovaním, zmenou prostredia a tieto zmeny sú dokonca dedičné! Toto pripomína zastaraný a dokonca vysmievaný „lamarkizmus“. (Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, Chevalier de Lamarck (* 1. august 1744, Bazentin-le-Petit – † 28. december 1829, Paríž))
Lamarc tvrdil že to ako sa za života správame, už môžu zdediť naši potomkovia. Známy je jeho príklad na žirafe. Žirafy majú údajne dlhé krivky preto, lebo ich vždy viac a viac naťahovali za potravou, čo sa ukázalo hneď na potomkoch. Lamarkizmus bol vzápätí vyvrátený otcom genetiky, českým farárom Mendelom. No dnes, div divúci „kacírsky“ lamarkizmus sa snáď bude rehabilitovať ...
Evolučná genetika vidí jasne človeka ako produkt prirodzeného výberu, zachovanie úspešného, pričom sa do toho zahŕňa aj náhodná mutácia génu s následným úspechom pri adaptovaní sa podmienkam. Aké miesto v evolučnej teórii potom prislúcha epigenetickému dedeniu? Resp. k čomu tento spôsob dedenia je živej prírode užitočný? Veď toto poznanie že môžeme ovplyvniť tak „jednoducho“ genóm je užitočný najmä inteligentným bytostiam, ktoré toto poznanie „uchopia“ aby sa stalo reálne a výrazne uplatňovaným.
Sú náboženstvá epigenetikou v praxi?
Vedci sa samozrejme pokúšajú hľadať spôsoby potlačenia chorôb, ale cez ich pohľad na vec im to akosi nejde. Pozriem sa na to opačne:
My tu čo sme a akí sme, sme určite aj produktom génov epigeneticky upravených. Musíme teda pripustiť, že bez výnimky všetko konanie našich predkov nás urobilo takými akými sme teraz. Hovorím teraz nie o „čakaní“, na náhodnú mutáciu, ale hovorím o fakte že náš genofond vznikol aj napríklad tým že naša prababička "pochytila" kresťanské učenie (a žila podľa neho), alebo že predkovia indov boli vegetariáni, rovnako ako epidémie (či náchylnosť k vírusovým ochoreniam) môžu byť dôsledkom života predkov ktorý spočíval v kočovnom spôsobe života, alebo lúpežnom ... ( krvná skupina A má údajne väčšiu obranyschopnosť voči vírusom vďaka usadlému spôsobu života)
Predkladám tu teda ako hypotézu, že čo by sa stalo ak by sme presne vedeli, že akým správaním, stravou a prostredím ovplyvníme našu DNA, a tým aj zdravie a zdravie našich potomkov.
Zrejme by vystúpil nejaký geniálny Dr. Mojžiš, spísal desať podmienok pre dobrý genofond, pričom poniektorí by radšej jedli to teľa ...
Boh je mŕtvy, nech žije Boh!
Zdroje:
http://www1.scienceworld.cz/sw.nsf/ID/9E2FB39E403BC217C1256E970048C1A4?OpenDocument&cast=1
http://www.otevrena-veda.cz/ov/users/Image/default/C2Seminare/MultiObSem/011.pdf
www.osel.cz
