Chasidizmus vznikol a šíril sa po slovanských krajinách. Založil ho Israel ben Eliezer, zvaný aj ako Baal Šem Tov. (nar. 1698 Pokop na Ukrajine, zom. 1760 Medźiborź, Poľsko)
Baal Šem Tov sa rád uchyľoval do samoty lesa kde rozjímal, zbieral bylinky a po rokoch ich spoznávania sa stal aj známym liečiteľom. To už bol štyridsiatnik a mal už za sebou nie veľmi ľahký život. Po čase sa okolo neho začal tvoriť okruh poslucháčov, od ktorých vieme aké mal názory, lebo sám nič nenapísal.
Mystické vnímanie mu bolo viac ako štúdium talmudu a zákona. Tvrdil že pravidelnosť v zachovávaní náboženských úkonov nepribližuje človeka bližšie k Bohu a nie je to známkou pravovernosti. Tvrdil že modliť sa môžme hocikedy, ale dôležité je aby sme mali na to chuť, náladu, a preto musíme túto náladu hľadať.
Jeho heslom bol výrok z talmudu: " boh nie je len v modlitebniach, ale aj vonku, na trhu života, v pozemskej práci, u jednoduchého robotníka rovnako ako u učenca". Baal Śem učil že aj radosti života na tomto svete, jedlo, pitie, žartovanie, spánok, a smiech vedú k rovnakému cieľu, ba ešte hlbšie ako pokánie, ak sú doprevádzané rýdzím úmyslom, čistou mysľou a zbožnými citmi.
Chasidizmus vlastne ani nepriniesol nejaké nové učenie. Tým novým bola len mystická prax pre lepšie spoznávanie Boha a zžitie sa s ním. Chasidi žili radosťou ku každodennému konaniu skrz ktoré sa dá lepšie priľnuť k Bohu.
Najlepšie sa dá chasidizmus priblížiť cez štyri mystéria: Hitlahavut, avoda, kavana, šiflut. Aj keď je chasidizmus viac o praxi, predsa len sa dá táto prax odvodiť z talmudu a z kabaly. Konanie chasida je teda v podstate zamerané na spásu sveta.
Hitlahavut znamená zanietenie, žiar. Je to zapálenie zbožnosti bez čoho nič nie je. Ak nemáme pre niečo zápal, vášeň, naše skutky sú potom slabé a určite aj neúčinné. Hitlahavut otvára cestu. Preto je u chasidov pre zväčšenie nadšenia tak kladený dôraz na tanec, spev a pod. Dokonca pri modlitbe pobehujú, živo gestikulujú. Je zaujímavé že vtedy keď vznikol chasidizmus, v USA takisto vznikla sekta "skákačov" (Jana Leev) a v Anglicku kresťanská sekta "Potriasačov". To všetko malo slúžiť k väčšiemu priľnutiu k Bohu.
Avoda (hebr. práca, služba) je služba Bohu v čase a priestore, je to mystická obeť. Hitlahavut je od avody vzdialené tak, ako naplnenie od túžby. A predsa hitlahavut pramení z avody rovnako ako nájdenie Boha pramení z jeho hľadania. Svet je rozdelený na Boha a stvorenie. V stvorení je Božia prítomnosť - "šechina". Šechina je vo všetkých bytostiach, v predmetoch a prostredníctvom služby má ľudský duch možnosť prinavrátiť šechinu k jej prameňu, k Bohu a tým odstrániť dvojnosť.
No pri službe - avode netreba zabúdať na spoločenstvo v ktorom sme. V spoločenstve nižší potrebuje vyššieho ale aj naopak a preto sluźba by mala byť nesebecká. Potom v najvyššom stupni avody už sa stratí osobné "ako" a "takto" a namiesto toho príde "akokoľvek", ak sme v rukách Božích.
Kavana je zameranie sa, úmysel. Je to úmysel byť zameraný k spáse. Spása znamená návrat šechiny (desiaty sefitot, božia prozreteľnosť vo stvorení, v hmote, ale aj Božia sláva) k Bohu. Úlohou človeka je aby pozdvihol padlé a oslobodil uväznené. A to každým zo svojich skutkov, ak sú konané s posvätnou úctou. Človek má spolupôsobiť na spáse sveta.
V stvorení ktoré je ďaleko od Boha sú jeho iskry. Sú tam zakliate a čakajú na slobodu. Sú v kameňoch, v kvetinách ... Človek môže každým skutkom spolupôsobiť na podobe Božej slávy a pomáhať jej aby vyšla zo skrytosti. Každého človeka obklopuje okruh vecí v jeho pôsobnosti, a je to práve on, kto tieto veci môže oslobodiť. A oslobodí ich tak, aký bude mať k nim vzťah v činoch a myšlienkach. Preto aj slová by mali byť čisté, nemali by sme ich len jednoducho brať do úst, ale akoby do nich vchádzať ...
Šiflut znamená pokoru. Znamená to nebyť tu len sám pre seba, ale aj pre spoločenstvo. Opakom šiflut je pýcha. Povýšený je ten kto sa cíti byť lepší ako druhí. Preto Boh ani nepomáha tým ktorí sa cítia byť viac ako iní, lebo Boh je bez hraníc a nemohol by vliať svoju svätosť do takého človeka. Do pokorného ktorý sa neporovnáva, Boh vlieva svoju slávu a potom on vidí všetko aké je, teda pravdivé. Vidí že každý človek má svoju hodnotu a v každom je niečo drahocenného. Napokon človek ktorý vyslovuje súd nad druhými, vyslovuje ho sám nad sebou.
Pokora sa prejavuje vo vzájomnosti a stáva sa láskou k druhým ľuďom a aj ku všetkému stvoreniu, k zvieratám, rastlinám ale aj k neživým predmetom, lebo podľa chasidizmu vo všetkom je život. Láska ku všetkému živému sa stáva láskou k Bohu a tá je vyššia ako akákoľvek služba. Tak v chasidizme sa opakuje jedna základná veta: "viac milovať."
Baal Šem hovorí: "aby ste našli Boha, prv musíte stratiť seba samých"
