Ešte vtedy keď Synka Slnka nebolo, bol žiarivý Ra. Jeho lúče v ňom žili a z neho pRAžili. A tam kde Svietili, tam boli Svety. Robil to tak, že zvolával zvuk MIEAOU, alebo MÓ. A keď chcel niektoré svetlo pritiahnuť späť k sebe, zvolal naopak - UOAEIM, čo znelo aj ako ÓM. Takto zvukom stvoril i ľudí. Toto Zvolávanie nazvali Slovom a ním tvorili čo chceli. Robili to tak dovtedy, kým Zvolávacie Slová prestali vyjadrovať činy ktoré stvárňovali. Začali klamať. Vtedy sa stalo Slovo Zlovom. Zabúdali sa pekné Slová Zvolávania a tvorili sa nové, falošné. A aby sa však všetky čisté slová nezabudli na veky, začali ich na kameň Čiarovať a takto i Čarovať. Ale i Čiarované Slovo sa stalo Zlovom. Preto použijem Rieku očisty, Riekanku čistú. Aby Zlovo opäť Slovom stalo sa .

MIEAOU! MIER!

 

MIEAOU

 

Mier Mne

i hViezde

čo rozum sa mi

s ňou Vezie

 

Ich vIdím všetky

Ja, I tY, i tÍ

 

Mnou prejde vtedy

riEky prúd

 

riEknem rEčou

ho z jAmy hrude

kde je srd i moje srdce

 

bruchO, ruch života

volá Ó

srdce pridá Á

a zdola sa vzýva

hlasné juchUjá!

 

(Z)VIERA

 

nevidí prameň čo vyViera

čo prv poVieva

a potom sa mení v živú vodu

 

nevidí to, čo vyViera

chýba mu Viera

 

odíde od neho

a je to to zViera

čo moje hrdlo zViera

by prameň nevyVieral

a stratila sa Viera

 

 

 

M A C

(zemplínska)

 

chceš von

tak spievaš ÓM

tak ako ON

 

ale skús stáť dnu

na dne spievať MÓ

a VIAC

 

je to Moc

a duša tvoja Mac

 

chci mac Moc mac Mac

 

nie auM

ale Miau!

 

 

 

 

 

Môj dom

 

Mama

má ma!

v nej dumám

v nej Dom mám

 

bola som malá

tak ma mala

a teraz vravím

z mojej Mati paMäti:

 

pa! Mať!

ty moja paMäť

 

teraz mám už

své Domovie

 

své sveDomie!

 

 

 

 

 

KRÁSA

 

boh Ra

Synka svojho poslal

Slnka v kRuhu žltom

 

aby bolo Ra veľa

aby bolo Ra dosť

aby bola Radosť

 

ten žltý kRuh

sa ako pokoj

do dňa vkRáda:

 

Ra mám!

Ram Ram Ram Ram

 

k Ra pozdvihnem sa ja

kRasa ja ...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

LEBEN A ĽÚBOSŤ

 

brali mu Sily

povrazom na Šiji

až navreli mu Žili

 

kým Šijúc sebou ešte Žil,

Žijúc ešte sebou Šil

kým nevzali mu Sily

 

lebo Žitie Ľudu nieje Ľúbosť

je to iba Vzrastenie

teda ani Šitie jeho Ľúbenie

ale Žitia Vraždenie

 

 

 

LÁSKA

 

prídi v Lesku

svojich vLáskov

štíhla Lieska

 

chcem byť v Lese tvojom

bohyňa

bezpočetných vLáskov

 

ty vLasov Lesklá Lesana

Láskou volaná

 

 

 

ZLO

 

zoväl Slovo

pustil Zlovosť

 

na love

už lieZlo Zlo

malo Zlo vo zvaní

a to Slovo zvalo Slnko

aby Zla tu dalo

aby Zlatu požehnalo

 

Zlá tá Sláva

zuní prázdnom

ako Zlata sláva

 

mal Zlo to

v ústach nechať

a Zlatom Zvučať Slovo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SVETY

 

Svetlo Zlietlo

do Sveta

 

bol som doMa

osvetlilo to Ma

 

stratila sa tMa

 

už svietia Svety!

z tMy

vyjdú Svätí

 

to My

z tMy

 

 

 

Č E S Ť

 

čaká

na svoj Čas

 

ako ten

čo seje

ako ten čo stratil

a bude hľadať zas

 

svoju Časť

v symfónií Pravdy

svoju Čašu Času

svoj rytmus srdca

svojej duše hlasu

 

 

 

 

ĽUBOV

 

Lúpal som sa z nenávisti

keď Lúpiť Ľúbosť

sa mi zachcelo

 

hádzala si po mne Lupy

a ja som ťa Ľúbil

 

uLúpený o nenávisť

Lepíš  po mne Lupu

 

Lupe sa to neĽúbi ...

 

Ľúbim ťa a hoc nechcem ťa

ja nemôžem inak

to vinná je bezbrehá Ľubov

čo drzo ma Ľúbi

 

Láska hrá vo mne hru

a nie je to golf

kde treba trafiť dieru.

 

 

 

STRACH

 

stRach stRiasa pRach

čo v mojich Dumách

nechá starnúť svet

a je snáď

i jeho vRah

ten Prach

 

nech teda tRasie

stRašidlo tRiašky mňa

od dola až po Dom

 

a poTom

nastane snáď poKoj

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SLOVAN ČI SLAVE ?

 

nie si už oTrok

už to nie je o Trud

čo oTrocky si Trúdil

 

si už veľký Ráb

a máš vlastný  baR

???

čítať vieš len jedným smerom

písať vždy

tým istým perom

 

ktoré nikdy

nieje tvoje

 

 

 

 

 

HURÁ

 

HoRe sa

HuRRá!

rik HoRí z úst

 

boj sa boj!

 

moHutnie Hú

kRásneje Rá

Hu Rá!

 

nie slnko vychádza

to žiar boja moHutnie

domáHa sa Hú

svojho Rá

 

a až Rá je dosť

tu vojaka zachváti

kRvavá Radosť!

 

 

 

 

 

 

 

 

K ô ň

 

nechcem sa už ďalej Hnať

ja chcem doKonalosť doKonať

tak vzala som si Koňa

 

teraz je už doKonané

keď bez Hnutia sa doKonale

svetom nízkym Honím

 

až raz som doHonila čas

keď kôň už Konal podo mnou

a ja som padla s ním

 

spolu s ním som doKonala

konečne som doKonalá!

 

 

 

 

 

 

JAHODA

 

Jama hrude pojme ma

a hrob lonom stane sa

 

vyrástla som

a teraz som to Ja

voňavá, chutná  Jahoda

 

čo Srdcom zovú ma

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

HEREC

 

môj Sluch

poSlušne poSlúcha

môj Sluch ti priSlúcha

 

Čuje vôňu

tvojho srdca

 

po ňom Pátram

jemu Patrím

 

ale neKáž mi to

prosím, neKaz

zvonkoHru Herza

tvojho Srdca

 

 

 

SKALASKALA

 

k sLobode  sa menia

kaMenné Mená chRámov

obrazy sKalné sa prostia

zo zovretí neMenných Rámov

 

to sKala si všimla druhú

z Ľúbosti, sLobodne

 

padla neMenná kaMenná maska

dve sKaly sa spojili v skaLASKAly

a zrodila sa LÁSKA

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ZÁMKA

 

nezaVesím svoju záVisť

do Visiacej zámky

čo Visiac striehne dychtivo

kým niekto začne  záVistlivo

strkať do nej nenáVisť

 

ja nemám taký kľúč

 

tak nech si Visí úbohá

uzamknutá potvora

 

 

 

 

 

 

 

MRAK

 

zoMrel Mrak

a zmizol

v Mori neba

 

jeho biely lesk

však pretrval

a je to už blesk

čo stvoril sám seba

 

Márni temnotu v žiari

v Mori Mordu blýska

aby Mraky zaMračené

sa duchom blesku stali

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SEKÁČ

 

už prichádza kamarát

červený rubáš mu seKne

môj seKáč sa oblieka pekne

môj jediný, osobný Kat

 

žilami ma žerie

čo vyRástlo zReže

tne a seKá  smädné túžby

po hrdzavej cudzej krvi

 

Rezavý smäd má totiž túžbu

konať cudzej krvi službu

službu krvi oddanú

bezduchovnú, už hRdzavú

 

tak prichádza Kat

červený rubáš mu seKne

môj seKáč sa oblieka pekne

teraz môj jediný kamarát

 

 

 

 

MOJE HVIEZDY

 

Vedú ma hViezdy bezoblačnej noci

tam v mliečnej dráhe žiariace

sú v súhvezdí blíženeckej moci

dve trblietavo krásne guľaté

 

konštalácia je priaznivá

voVedie do mňa ich hViezdnu moc

v prsiach čosi z nich oslní ma

to prišla vášeň mi na pomoc

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

HAD

 

po sebe mám Hlad

hrdlo mi zovrel Had

ani hláska nevyHlesnem

ani pravdy nevyvresknem

 

roky prešli, trpké muky

kým všimol som si

jeho krásne pestré kľuky

hladil som ho teplou dlaňou

bez odporu po hlave

on plazil sa s podlízaním sluhov

dolu k nohám oddane

lebo

ak po sebe máš ty Hlad

vedz že nízko, k nohám

najlepšie sa hodí Had

 

 

VOJAK

 

Vietor rozVanul Vôňu

kde Vojak

nechal svoju krv

 

ako červené víno

má farbu jeho Vina

a rozVanutá nenáVisť

 

v jeho širokej hrudi

Srd dotĺkol

už sa nezobudí, zmĺkol

 

kde umrela láska keď Srdce je Srd­­?

Čo predloží

na posledný súd?

 

tu Vánok mi pošepkal

že niekto mu srdce už dávno vzal

a zbavil ho viny

 

a hoc ho vždy preklínal

on mŕtveho jeho vlastným Srdcom

vrúcne miloval

 

aby to  bol raz on kto chce

miesto Srdu

prijať vlastné Srdce

 

Boží Mor

 

Morom Mŕtvol prebíjam sa k slnku

krv steká mi po rukách

som boží Mor čo tne od svitu do Mrku

a v noci sa mstí v ženských náručiach

 

nebojím sa Mordu smrti

keď v takte Walsu stínam hlavy

tu ma už nik nezaškrtí

keď dotancujem do Valhaly

 

božie More Mordu

More boha Večné

drží ma na nohách

vo svojich  Vekov Večne

 

pošle ma čistiť svoju slávu

stínať previnilcovu hlavu

a milovať smilné krásky

pre ich viny a nie z lásky

 

bol som tvrdý

neuprosil ma ani chudák drzý

no teraz neviem prečo

stekajú mi lícom slzy

 

ľúto mi je človeka

čo nevidí božiu slávu

kým stihne trocha žiť

ja stínam mu hriešnu hlavu

 

meč hádžem teraz ľudstvu

by pribili naň smrti Mor

ja už nechcem inú úctu

by len večnosť zazrel, ľudský tvor.